na Blog.cz

Práve som si po sebe začala čítať poviedky a iba povyťahujem obočie. Keď sa človek zamyslí, kedy to písal, musím sa usmiať. 15-16 ročné dievča napadnú iba poviedky, ktoré sú na 15-16 rokov. Je to tak. Písať poviedky na úrovni nie je tak ľahké, ako sa zdá. Zaujať širokú verejnosť niečím, o čom si teenager myslí, že je geniálne...no povedzme, že to veľmi nejde.

Napíšete niečo, o čom si myslíte, že je to vrcholom vášho písania a hrdo to niekam hodíte, aby vám to ľudia okomentovali. ALE...mladý pisatelia čakajú, že sa mi na ich úžasné dielo vrhne milión chváli a budú môcť byť na seba ešte pyšnejší. Žiaľ, často to tak nie je. Príde kritika, ktorá mladého pisateľa schladí a zoberie mu chuť písať. Začne sa brániť, že to myslel takto, či takto, ale to už kritikov ale nezaujíma, ako ste to vy v hlave mysleli. Vidia iba to, čo je napísané a podľa toho to hodnotia. Vy sa potom často urazíte a budete hádzať urážlivé poznámky, pretože to vaša pýcha nedokáže prekusnúť. A k tomu sa dostávame k chorobe, ktorá sa volá Pýcha poviedkárska. Je to veľmi nebezpečná choroba, ktorá vám zabraňuje vo vašom diele vidieť chyby, ktoré tam vidia druhý. Jej liečenia často trvá dlho, ale oplatí sa.

Osobne si myslím, že posielať poviedky na kritiku alebo do súťaží hneď po jej dopísaní nie je dobré. Pokúste sa nechať si ju uložiť v počítači tak na pol roka a potom sa k nej vráťte. Sami odrazu budete vidieť tie chyby, ktoré tam máte a zrazu uvidíte, že to, čo sa vám zdalo ako úžasná veta či zápletka, sa vám odrazu zdá ako nepotrebná blbosť, ktorá tomu príbehu nič nedáva. Možno teraz zoberiem tieto z plachiet niektorým ľuďom, ktorí si toho prečítajú, ale je to tak. Vaše "vrcholné diela" sa môžu stretnúť s tvrdou kritikou, ktorú nedokážete ustáť. Chcete sa tomu vyhnúť? Tak tvorte svoje diela tak, že sa na ne budete pozerať s odstupom.

Howk.

Ewelyn

Naopak, každý človek tohto sveta je dokonalý, ale túto lož sme počúvali od raného detstva a tak sme sa naučili sami seba posudzovať voči istej fikcii dokonalosti." -- don Miguel Ruiz

Dokonalosť. V dnešnej dobe je toto jedno slovo trendom, ktorý dokáže zmeniť myslenie tisícov ľudí po celej Zemi.

Ľudia po sebe bežne aj na ulici kričia: "Tak prepáč, ale nie som dokonalý/á!"

Ale je to tak? Dovolila som si vybrať tento citát od dona Miguela ako príklad, ktorý ma oslovil a dal mi podnet na rozmýšľanie nad týmto tématom.

Každá bytosť na tomto svete je viac-menej dokonalá. Prečo? Lebo každý z nás je originál. Nikde inde nebehá taká istá Ewelyn, Issabell, Erika, Matej, Daniel, William....

Ani keď sú to identické dvojčatá. Vždy sú tam nejaké rozdiely, ktoré sa tak či tak prejavia.

Či to bude v povahe, v reči, v chôdzi, vkuse, vyjadrovaní...

"Sme len ľudia. Máme chyby. A to nás robí dokonalými." - Adrienne Trafford

Ticho starej nemocnice preťal klapot mojich podpätkov. Náhliť sa po kamennej dlažbe v desať centimetrových opätkoch nie je sranda, ale nemala som čas sa prezuť. Zastala som na rázcestí troch chodieb. Bolo tu až neskutočné ticho, ktoré sa takmer dalo krájať. Takýto druh ticha býva iba na troch miestach. V starých opustených nemocniciach, v márnici a na cintoríne za mesačnej noci. Cez chrbát mi prebehol mráz.

Prichádza obdobie babieho (či indiánskeho) leta, vo vzduchu je možno spozorovať ľahké pavučiny či "páperie" z topoľov. Dni a noci sú opäť rovnako dlhé, no dni majú tendenciu sa skracovať. Slnečný Boh starne s pripravuje sa na odchod, a Bohyňa matka cíti, že v jej lone rastie dieťa. Príroda sa tiež chystá na zimný spánok, jej sila očividne slabne, ponúka posledné plody.

Toto obdobie vraj symbolizuje aj vzťah matky a dcéry.

Je to doba, kedy sa zvyklo obetovať poliam, stromom a domácim duchom a taktiež čas ľudovej mágie, od kúziel na liečenie až po kúzla milostné. Využívali sa pri tom hlavne bylinky nazbierané behom leta - rôzne čaje, či tajomná zmes vo víne, ale aj bylinky priamo uložené vo vrecúškach, ktoré sa nosili zavesené na krku. Napríklad mäta vraj ochraňovala svojho nositeľa pre uhranutím a pomáhala pri obchodnom jednaní.

Ľudskosť je tak pominuteľná vec. Ľudia sa po celom svete hemžia ako mravce. Stále sa niekam ponáhľajú a len málo z nich sa zastaví a zistí, že ich život stále rýchlo beží dopredu.

Čas neúprosne ukrajuje hodiny, dni, týždne, mesiace a roky ich životov. Starnú a umierajú.

Každý deň to samé...vstať, ísť do práce či školy, postarať sa o rodinu, deti, večer ísť spať.

Jedného dňa sa pozastavia pred zrkadlom a prejdú si po zvráskavenej tvári s myšlienkou, že vlastne nič nezažili a celý život je za nimi.

Jedna z pesničiek, z ktorej dokážem mať každý raz zimomriavky na rukách. Nádherná skladba, ktorú títo áni dokonale zahrali na violončelách.

Tabula smaragdina je to údajne dielo Herma Trismegista, posla bohov z gréckych mýtov a bájí. Iný tvrdia, že ju spísal sám boh Thowt. Ak sa na to pozriete v priebehu dejín tak označenie Hermes a Thowt je vlastne tá istá osoba. Starí Egypťania mali božstvá skôr ako Gréci, takže Gréci si ho premenovali na Herma. Jej arabský text bol po prvý krát uverejnený v 8. storočí, jej najstaršia latinská verzia bola preložená v 12. storočí a uchovaná v Bibliothéque nationale v Paríži.
Táto doska sa stala základom pre Hermetické náuky na celom svete. Volali ju aj tajomstvo tajomstiev.

Keď som uvidela názov tejto témy, musela som sa pousmiať. Zamyslela som sa nad tým, čo sa dá napísať cenzurované tak, aby to pochopila aj širšia verejnosť.

Napadá mi, ako som priateľovi na ICQ napísala, že bohužiaľ ma nič normálne v rámci ľudských medzí nenapadá.

Prečo to píšem? Tak čítajte...

Tento termín sa po prvý krát uvádza v apokryfickej knihe z názvom Kniha Henochova. Je to pôvodne celkom 5 samostatných kníh, ktoré spája postava Henocha - proroka nadprirodzených zjavení o behu tohto sveta.

Kniha patrí do apokalyptického žánru a niektoré jej časti sú typickými a rýdzimi apokalypsami.

My sa zameriame na Knihu Strážcov v ktorej sa vyššie uvedený termín vyskytuje najčastejšie.

Najstaršie zlomky Knihy Strážcov sú z obdobia 200 - 150 pred Kristom.

Kniha Strážcov je citovaná aj v inej apokryfnej knihe s názvom "Jubilee".

Slovo Nephilim bolo v knihe Genezis preložené ako slovo "Obri".

Dovolila som si okopírovať sem jeden článok o bolesti. Keďže mám momentálne zápal priedušiek a bolí ma každý nádych, je to príhodné, aby aj ostatný pochopili, ako sa dá na bolesť vykašlať a bude vám to jedno, že vás niečo bolí. Miesto toho, aby som ležala na posteli a zvýjala sa pri každom zakašlaní, som sa do bolesi ponorila a objala ju, ako malé dieťa, ktoré potrebuje pofúkať ranu, ktorú si spravilo pri páde.

Včera v noci som dostala zaujímavú žiadosť na e-mail, v ktorom som bola žiadaná, či by som nemohla napísať nejaký článok o Lilith. Po chvíli rozmýšlania a dolovania vedomostí zo svojho podvedomia som sa rozhodla, že prispejem svojimi vedomosťami.

To mi pripomína, ako na mňa priateľ o tej 2 v noci žmúril a nadával mi do chodiacich encyklopédií.

Ako iste vieme všetci, príbehov o tejto mýtickej žene je mnoho, ale každý sa viac či menej v rôznych detailoch líšia.

Hlásim sa opäť po nejakej dobe. Dôvodov mám hneď niekoľko. Prvým je, že som bola dva týždne na tábore a akosi som pred odchodom nedostala inšpiráciu na články, ktoré by som sem automaticky pridala. Nadpis dovolenka som sem dala z dvôvodu, že prakticky celé leto som na "dovolenke" v ČR, presnejšie v Prahe. To mi pripomína, že na FB mám v aktuálnom meste Prahu, čo ma niekedy v mysli úprimne pobaví. Musím ale povedať, že sú to jedny z najúžasnejších prázdnin, aké som doteraz zažila (oxidujem v Prahe u priateľa už druhý mesiac ).