Ľudia chcú vedieť, prečo to robím...

Prečo píšem tak hnusné veci.

Rada im hovorím, že mám srdce malého dievčatka...

A mám ho uložené v nádobe na pracovnom stole.

Leden 2013

Keď tužka kĺže po papieri

30. ledna 2013 v 9:49 | Ewelyn Dark de Brox |  Tužka kĺže po papieri
Občas kreslím. Keď nemám čo iného robiť, tak si aspoň čarbem. S dobrou náladou či bez nej. Často vznikajú obrázky, pri ktorých najprv ani neviem, čo to bude a nakoniec len prekvapene žmurkám, čo som to vlastne nakreslila. Niekedy mi to pripomína pojem automatické písanie/kreslenie. Tak aby ste sa nenudili, pridávam pár výtvorov.



Žltá slezina, zelený žalúdok, alebo perličky amatérskych autorov

24. ledna 2013 v 10:13 | Ewelyn Dark de Brox |  Píšem, píšeš, píšeme
Áno, každý vie, že sa fantázii medze nekladú, ale čo je veľa, to je moc! Občas narážam v knihách, poviedkach či vo filmoch na skutočné perličky.

Neviem, či niekto z nich nikdy nečítal odbornú knihu, nemali v ruke žiadnu encyklopédiu a len píšu. Niektoré veci mi prídu doslova napísané na kolene. Dotyčný si buchne na brucho a napíše prvú hovadinu, čo ho napadne. Berie to za geniálny nápad, alebo niečo správne, ale kto to má, sakra, po ňom čítať?!

Nemyslím si, že spôsobiť svojmu čitateľovi šok vedúci ku katatónii bol pisateľov zámer, ale občas to tak vyznie a čertovsky dlho sa to predýchava.

· Nie, slezina nie je žltá a žalúdok nie je zelený! - Slezina je vínovočervená, keďže patrí k cievnemu a lymfatickému systému a je pohrebiskom bielych krviniek. Žalúdok je tmavočervený. Neveríte? Tak sa mi tu pekne usalašte na stôl, rozpitvem vás a ak vám ukážem vlastné vnútornosti a nebudú žlté a zelené, napchám vám ich do krku!
· Nie, trpaslíci rozhodne nemajú upírie zuby!
· Nie, guľka nikdy nebude letieť mimo svojej trajektórie. Takže láskavo zabudnite na film Wanted a bežte na strelnicu!
· Nie, bojovú vzducholoď vážne nejde postaviť za jeden deň! Argumentujte mi tu kúzlami a odhryznem vám hlavu.
· Nie, vodný vír sa nepremení len tak sám od seba na cyklón!
· Nie, jedna atómová bomba rozhodne nezničí celý svet. Reťazovú reakciu vám nezožeriem!
· Nie, vírus chrípky sa rozhodne nerozšíri po celej zemeguli do 5 minút!
· Nie, Zombie rozhodne nie sú vegetariáni.
· Nie, guľkou z pištole rozhodne nezasiahnete protivníka, ktorý stojí na druhom konci Golden Gate.
· Ak chcete spáchať samovraždu skokom z mostu do rieky a pri dopade do vody vás prejde zaoceánsky parník, tak máte sakra smolný deň.
· Nie, po vode rozhodne nemôžete chodiť a že vám pod chodidlami mrzne? Bežte vypnúť okamžite to WoW-ko!
· Nie, svoj elfí luk rozhodne do minúty neprestaviate na poloautomatickú pušku!
· Ukrytým mechanizmom v sekere rozhodne nedoporučujem strieľať po naštvaných upíroch.
· Nie, miesto vraždy za letného poludnia určite nie je bez pachu! Smrdí ako niečo medzi jatkami a latrínou.
· Nie, rozhodne nevlastníte štít, ktorý nejde ničím zničiť. Všetko má svoju trvanlivosť.
· Ak splodíte dieťa v októbri, rozhodne sa nemôže narodiť živé a zdravé vo februári!
· Nie, Smrtka na vás rozhodne nečaká za rohom s pohľadom na hodinkách. Tá číha na každom kroku.
· Nie, pod posteľou rozhodne nie sú žiadne bubáky. Radšej vytiahnite spod nej toho plyšáka, čo tam leží už desať rokov.
· Ak letíte na mesiac a nepíše vám pero, nahraďte ho ceruzkou. Rozhodne neproste svoju vládu, aby vám vynašla píšuce pero i vo vesmíre!

A ak mi napíšete že psychiatrická liečebňa je niečo ako hotel, budem kričať!

Bacha, letí kočka!

24. ledna 2013 v 9:02 | Ewelyn Dark de Brox |  Tužka kĺže po papieri
Nie že by mala mačka krídla, ale i ona sa občas preletí vzduchom. Hlavne, keď naštve svoju majiteľku. Je úplne bežné, že po sebe syčíme - ona na mňa, ja na ňu.

Predstavte si, že ste doma sami a nespokojná mačka vám do všadeprítomného ticha mraučí. Vznikajú z toho zaujímavé rozhovory. I keď by to niekto klasifikoval ako samomluvu.


‎-Choď to pekla a povedz, že ťa posielam. Dostaneš skupinovú zľavu!
- Mňáááu!
-Že ja som mala skončiť v pekle? Ale iste, ale bolo tam plno, tak som sa vrátila.
-Mňááu.
-Že aj ty by si si priala byť nesmrteľnou? Mnoho ľudí to chce a pritom nikto z nich nevie, čo má robiť, keď v nedeľu poobede prší.
-Mňaú?
- Ano. A život je ako schody do kurníku. Krátky a pos...no nebudeme predsa nadávať.
-Mňááááu!
-Vieš čo, vylíž mi kapsu. Tiež ťa nemám dva krát v láske. A vlastne...kde máš pána?!
-Pŕŕsk!
-No jo, radšej zdrhá. Zbabelec.
-Mňááááu!
- Ty mne tiež.


Po tomto sa mi usalašila na čerstvo vypranom uteráku, ktorý po chvíli vyzeral, akoby ho žula krava. Tak som ju aspoň vyfotila a vo finále vyhodila na chodbu.



Blogy v hľadáčiku NIE-len na blog.cz

23. ledna 2013 v 10:47 | Ewelyn Dark de Brox
Po pos...pokašľaní blogu.cz sa mnohí ľudia presťahovali na iné domény. Osobne som nad tým tiež uvažovala, pretože som nespokojná s administráciou a článkovým editorom.

Zmizla možnosť sledovať svoje obľúbené blogy, kvôli čomu sa zdvihla veľká vlna nevôle. Keďže sme my, ľudia, tvory veľmi vynaliezavé a vychcané, našli sme si iní spôsob, ako sledovať svoje blogy. Dobrou možnosťou je stránka bloglovin.com.

Po zaregistrovaní môžete pridávať svoje obľúbené blogy tlačidlom "sledovať". Woalá, systém sa pravidelne obnovuje, takže sa vám tam objavia najnovšie články blogerov, ktoré si pohodlne a bez stresu môžete prečítať. A nie len z domény blog.cz. Nájde vám to blogy asi zo všetkých možných domien. Ešte som nenarazila na niečo, čo by to nenašlo.

Rozhodla som sa tu vypísať blogy, ktoré mám v hľadáčiku ja. Či už píšete, alebo hľadáte nejakú radu k písaniu, poprípade hľadáte knihy a súťaže, na týchto stránkach si zaručene každý príde na svoje.

Hľadáte fantasy/sci-fi knihy, filmy a recenzie? Sem:

Abyss Mystery - recenzie na knihy
Cool Books - Vydavateľstvo, recenzie.
Syki - Knižné nekonečno, recenzie, súťaže, tématické knižné dni.
Fantasy Planet - Internetový Fantasy magazín, databáza kníh, recenzie knihy/filmy, fórum.
Sarden - Recenzie, knihy, filmy, komixy, hry, poviedky, súťaže.
Deti Noci - Literatúra, filmotéka, hudba, tajomno, súťaže, fórum, odkazy na Festivaly fantázie.
Straky na Vŕbe - Vydavateľstvo, knihy, súťaže.
Legie - databáza fantasy a sci-fi kníh.
Fantom Print - Sci-fi a fantasy nakladateľstvo.
Fantasia - Nie len fantasy kníhkupectvo.
Mfantasy - Online fantasy magazín, knihy, filmy, recenzie, komixy, poviedky, súťaže.
Scifizin - Online sci-fi magazín, knihy, filmy, hry, poviedky, súťaže.
Fanzine - magazín o sci-fi, fantasy a horore.

Hľadáte blogy o písaní poviedok, odkazy na literárne súťaže, kritiku? Sem:

Temnářka - blog slečny ktorej vyšla kniha Hladová přání, rady ako písať a podobne.
Sikar - desiví kritik s jeho názormi na to, ako písať/nepísať zlé poviedky.
Cirrat - prevažne články o písaní poviedok. Jej rady plus citácie rád z múdrych kníh zahraničných spisovateľov.
Elinor - o písaní poviedok.
Daletth - poviedky, o písaní a podobne.
Mám talent - portál pre mladých začínajúcich autorov, ktorí to myslia vážne. (Česká i slovenská vezria)
Spisovatelé - "jak napsat špatnou fantasy", alebo poviedky.

Literárne súťaže:


Rozsah poviedok, alebo ako sakra nemám prekročiť limit?!

15. ledna 2013 v 14:28 | Ewelyn Dark de Brox |  Píšem, píšeš, píšeme
Trochu ma inšpiroval Sikarov článok s názvom Co vy a rozsah?
Niekto má problém zosmoliť poviedku na dve stránky a iní zase chrlí nové a nové nápady, takže sa dej nafúkne na pár desiatok stránok.

V poslednej dobe som zaznamenala jeden malý problém a tým sú znaky (vrátane medzier). V rôznych súťažiach požadujú rozsah diela od 30 000 do 45 000 znakov (najčastejšie). S nasadením riadkovania 1.5, písmo Times New Roman, veľkosť 12, sa píše príbeh ako po masle. Lahodí to oku a dobre sa to číta. Vy píšete a píšete a odrazu prásk ho! Do prčíc, kde sa nabralo 75 000 znakov? Kulíte oči a po chvíli viete, že toto dielo bude len ďalšie do šuplíku.

Už na základnej škole pri písaní slohu som nadávala, prečo to musí byť tak krátke. Na maturite som si musela na oboch slohoch - angličtina/ slovenčina - dávať strašne pozor, aby som nepresiahla počet znakov. Nakoniec to aj tak skončilo typicky: škrtať, škrtať, škrtať.

Pamätám si, ako to kedysi začalo na 6 stránkach. Ale keď sa na to spätne pozerám, je to len čosi ako výňatok z komplexnejšieho príbehu. Potom so sa snažila napísať komplexný príbeh. Skončilo to tým, že som sa začala blížiť k stredu príbehu a word hlásil 15 stránok.

Teraz píšem príbeh, ktorý je ešte len kdesi na začiatku a už mám 35 000 znakov v prdeli. To bude zase pech. =.= Asi sa začnem obzerať po súťažiach, čo si berú pod krídla novely.

Písanie poviedok v dnešnej dobe.

3. ledna 2013 v 13:48 | Ewelyn Dark de Brox |  Píšem, píšeš, píšeme
Pamätám si na deň, keď som sa ako malá hrala s pastelkami a opisovala nimi text z rozprávkovej knižky, ktorý som trochu pozmenila podľa vlastnej fantázie a napokon ukázala s nadšením babičke. Ako dieťa som si myslela, že písanie je jednoduché. Babička si text prečítala a povedala mi jednu vetu, na ktorú som si spomenula vďaka brázdeniu po googli.

"Medzi najdôležitejšie vety v každom texte patrí tá prvá. Ak neprijeme čitateľov, aby pristúpili k druhej vete, náš text je mŕtvy. A pokiaľ ho druhá veta neprinúti, aby pokračoval k tretej vete, je rovnako mŕtvy. Takéto vrstvenie, ktoré núti čitateľa neustále pokračovať v čítaní, dokým ho príbeh nepohltí, je pre spisovateľa životne dôležitá schopnosť." Tuším, že to povedal William Zinsser, ale od mojej babičky sa mi to veľmi rátalo.

Tak isto ako začiatok, i koniec diela je veľmi dôležitá časť. Koniec textu môže dielo posilniť, alebo úplne mu zasadiť - ako sa hovorí - klinec do rakvy. Jedno latinské príslovie hovorí, že koniec korunuje dielo. Takže napokon buď zo seba urobíte kráľa alebo korunovaného vola. Na to si treba dať pozor.

Ja som zistila jednu zásadnú vec a to, že písanie je nákladný koníček. Je tučnučký, má stále hlad a čo je najhoršie, žere najradšej čas. Sadnem si k písaniu, až sa do toho úplne zažeriem a prásk ho! Už je pol jedenástej večer. Sakra! Kam sa podel ten čas?!

Ale nie je písanie ako písanie. Cez tie roky som mimo kníh prečítala i hordu poviedok vlastnej či fan fiction tvorby. Tieto poviedky mi prišli zbúchané doslova cez noc a hádzané na blogy/fóra ako hotové dielo. Autorky ich písali ako na bežiacom páse. Myslím, že si to po sebe ani neprečítali. Nejde ani tak o gramatické chyby ako o to, že dielko malo hektickú kompozíciu, občas to na sebe zle nadväzovalo a v príbehu to jednoducho sem tam škrípalo a nedávalo zmysel. Pri týchto výtvoroch som mala podobný pocit, akoby niekto škriabal nechtami po tabuli. Au!

Na druhú stranu tu boli ale autorky a ich blogy, ktorým napísať jednu poviedku síce trvalo viac mesiacov, ale keď som si to prečítala, musela som uznať, že to stálo za to. Našla som takto mnoho skvelých poviedkárok, ktoré písali FF, ale ich diela by stálo za to vydať!

Z toho všetkého mi vyplýva - a malo by aj vám, že nezáleží na rýchlosti. Nikto po vás nechce, aby ste písali poviedky ako na bežiacom páse. Nejde o kvantitu, ale o kvalitu.

V dnešnej dobe to máte ako zo všetkým...za komunistov jedny topánky vydržali i dvadsať rokov, dnes sa vám rozpadnú za mesiac. Nechcite, aby takýto osud stretol i vaše poviedky.

Radšej jednu poviedku skladujte v šuplíku a prepisujte ju pol roka, kým nebude dokonalá, než umiestniť na blog veľa nedokonalých diel, ktoré sa za chvíľu tak či tak stratia vo víre ostatných príbuzných diel. Napíšte jednu poviedku, dobre a nechajte ju svietiť uprostred toho internetového odpadu ako maják.

Niekto si ju skôr či neskôr určite všimne a kto vie...možno sa dočkáte i knižnej či zborníkovej podoby. Že to nie je možné? Prečo nie? Treba si len veriť a nepodceňovať sa. Ale na druhú stranu sa ani nepreceňovať. Čítajte si svoje dielka po sebe. Zablúďte k tým starším a opäť si ich po sebe prečítajte.

Že dostávate nenormálnu chuť ich prepísať? Len smelo do toho! Človek sa vyvíja tak isto ako jeho mozog či názory. Vždy je čo zdokonaľovať. Tak neprepaste šancu a dajte sa do svojho vlastného zdokonaľovania. Vždy to za to stojí.

O Autorke

2. ledna 2013 v 13:38 | Ewelyn Dark de Brox
Rozhodla som sa vám tu napísať trinásť bodov, ktoré by ste mali vedieť o Autorke, ktorá vedie tento blog.
Akékoľvek otázky o príčetnosti adresujte pod tento príspevok.

  1. Autorka často ľuďom lezie na nervy.
  2. Autorka hryzie, škriabe, syčí a neradno ju naštvať!
  3. Autorka svoj život berie s obrovskou dávkou irónie tak isto ako svoje okolie.
  4. Autorka neznáša blbcov, egoistov, narcistov a grammar nazi.
  5. Autorka je flegmatik i keď dokáže byť cholerická, hlavne keď jej niečo nejde.
  6. Autorka je trochu paranoidná, sychyzofrénna a sociopatická, takže bacha na tých drakov v kuchyni!
  7. Autorka žere malé deti a kruto sa pri tom chechtá.
  8. Autorka vlastní čiernu mačku, ktorá je ešte neznesiteľnejšia ako ona.
  9. Autorka nosí takmer výhradne čiernu farbu, dokým nevynájdu nejakú tmavšiu.
  10. Autorka je šialená, preto pozor na nákazu bláznovstvom a iným podobným sajrajtom.
  11. Autorka sa pokúša platiť v obchodoch šiškovickými pentadolarmi a štve ju, že jej to nejde.
  12. Autorka rada pozoruje pitvy a pritom si pýta na chleba kečup.
  13. Autorka má rada svoj pokoj a keď jej ho niekto naruší, trhá hlavy a skúma dotyčného vnútornosti.
Škleb, prosím!

Gramatika...Gramatika?!

2. ledna 2013 v 9:47 | Ewelyn Dark de Brox |  Píšem, píšeš, píšeme
Myslím, že o gramatike toho bolo napísané už mnoho, ale nedá mi to. Narážam na názor typu "Bože! Veď tento dáva v množnom čísle tvrdé Y, nech sa ide vypchať, nie písať!"

Ale je naozaj potrebné reagovať takto prehnane? Stretla som sa už i s tvrdými grammar nazi, ktorí kritizovali každú jednu čiarku.

Najvtipnejšie mi ale príde, keď niekto zavíta na váš blog, začne sa vám prehrabovať v hlbokých vodách archívu a povyťahuje z neho chyby staré viac ako päť rokov. Poučenie z rozprávky? Nenechávajte archív prístupný verejnosti.

Niekto nie je bez chyby. Dokonca i vo Worde môžete urobiť chyby a nie vždy si ich všimneme. Hlavne...to, že urobíte nejakú chybu ešte neznamená, že neviete písať!

I keď je gramatika pomerne dôležitá vec, myslím, že si mnohí neuvedomujú, že blogy majú i ľudia s dysortografiou, dysgrafiou, ADHD a poruchami učenia. Ale snažia sa!

Súdiť akéhokoľvek človeka iba podľa gramatiky mi príde veľmi povrchné a neprajnícke. Každý píše nejako. Jednému sa to môže páčiť, inému nie. Niekto, kto má problém s gramatikou, na druhú stranu môže mať dobré nápady, príbehy, môže byť dokonca dobrý spisovateľ, ale čo zo toho, keď polovica ľudskej populácie súdi iných podľa prvého dojmu?

Stretla som sa s názorom, že ak neviete gramatiku, nemáte písať na internet ani čiarku. Preboha! Chcela by som vidieť, aký ste vy, hrubí kritici, dokonalí, že máte to privilégium písať.

Celkovo mi to príde hrozne povrchné, ale možno je to dnešnou dobou. Ľudia vidia tehotnú teenagerku a je z nej šľapka. Vidia muža s amputovanými nohami a je im na posmech, prehlasujú, že je to kripel, ale zaujíma ich, že je to bývalý vojak, ktorý podstúpil takú obeť za vlasť? Nie, nezaujíma. Je to smutné.

A tak isto to je s písaním. Mnoho detí v dnešnej dobe má nejakú formu poruchy písania či učenia sa. Možno je z toho už niečo ako civilizačná choroba. Sú také, ktoré sa snažia. Snažia sa nerobiť chyby, pásať dobre, možno snívajú o tom, že budú spisovatelia a potom sa nájdu takí idioti s nosom hore, ktorí povedia: "nevieš gramatiku, nemáš právo písať, si len nula!"

Koľko nádejných spisovateľov takto stratíme, keď im nedáme ani šancu? Zamyslite sa nad tým.

Ďalšiu pravdou ale je, že dnešné malé deti nepíšu, nečítajú...Obzriem sa dozadu len jednu generáciu a narážam na mladých ľudí vo veku 15-17 rokov, ktorí za svoj život neprečítali ani jednu knihu ak to nebolo naozaj nutné a nehorelo im v škole za pätami. Dnes už máme všetci počítač, internet a najčastejšie sa uchyľujeme k tomu písať strojopisne, nie rukou. Zisťujem, že mnohí dospelí si už nepamätajú písané písmo, dokonca ani tí mladí a keď začnú písať na papier, je to nečitateľné, pri čom by som sa opäť mohla vrátiť k poruchám písania.

Občas polemizujem o tom, ako to bude za pár rokov...prváčikovia sa nebudú učiť písať písane, ale budú mať počítače a za päťdesiat rokov už ľudia nebudú vedieť písať ručne. Príde vám to ako desivá predpoveď? Mne to pripadá dosť reálne.

Prechľastaná pečeň, alebo ako dopadol rok 2012

2. ledna 2013 v 8:50 | Ewelyn Dark de Brox |  Filozofia naša každodenná
Rok 2012 máme za nami! Dokonca sme ho i prežili (poniektorí). Predvčerom prechľastali ľadviny a ide sa ďalej!

Dneska si dáme malé (sentimentálne) ohliadnutie späť za rokom, ktorý nám ukázal prostredníček a zmizol rýchlejšie ako dobré akcie na americkej burze.

Rok 2012 by som zhodnotila ako dosť zdarný. I keď poniektoré mesiace boli takmer nad ľudské (i moje) sily.
Dokončila som školu, zdrhla do Prahy, našla si prácu a žijem (prekvapivo)!

Postupne som doma (doma je pre mňa TU!) zaplnila prázdne poličky knihami (som zvedavá, kam budem dávať ďalšie), dosťahovala sa a spokojne sa chechtala.

Po zomletí pár nepríjemných udalostí, nervovom vypätí, internetovom stalkovaní mojej osoby a nie príliš dobrej kritike z neznámej strany som urobila viacero bezpečnostných opatrení a dúfam, že sa už nič podobného v tomto živote nebude opakovať.

Tento rok som sa opäť vrátila k písaniu, i keď stále akosi nemám odvahu nikde publikovať. Možno za to môže fakt, že som detailista, alebo faktor podceňovania sa.
I keď som jeden rozpracovaný text dostala svojim spôsobom pochválený (veľká vďaka, Sikare) a patrične ma to nakoplo, stále mám pocit, že tomu niečo chýba. Takže stále hľadám v sebe niečo nové a nové a dávam to na papier (áno, naozajstný papier!).

Do roku 2013 som si dala záväzok, že napíšem nejaký text, ktorý pošlem do súťaže.

Zaujala ma súťaž, , ktorú usporadúva na svojom blogu Sussanah už druhým ročníkom.

Ďalšou súťažou, na ktorú vrčím už druhým rokom je súťaž O Dračí Řád 2012, ktorú každoročne usporadúva literárny magazín Mfantasy.

Musím podotknúť, že v oboch súťažiach sedia hrôzostrašní porotci, medzi ktorými môžete nájsť také zvučné mená ako Sikar, Temnářka a iní.

Budem sa musieť posnažiť, aby rok 2013 bol bez chyby (v roku je predsa zabudované moje šťastné číslo)!

Komu sa nele-a-nele-a nelení, tomu se zele-a-zele-a zelení!

P.s. Moje skóre prečítaných kníh sa rovná číslu 998!



Autorka neručí za čechizmy, anglicizmy a neznáša grammar nazi!
Píše ako jej huba narástla! * 2009 - † 2013