Ľudia chcú vedieť, prečo to robím...

Prečo píšem tak hnusné veci.

Rada im hovorím, že mám srdce malého dievčatka...

A mám ho uložené v nádobe na pracovnom stole.

Písanie poviedok v dnešnej dobe.

3. ledna 2013 v 13:48 | Ewelyn Dark de Brox |  Píšem, píšeš, píšeme
Pamätám si na deň, keď som sa ako malá hrala s pastelkami a opisovala nimi text z rozprávkovej knižky, ktorý som trochu pozmenila podľa vlastnej fantázie a napokon ukázala s nadšením babičke. Ako dieťa som si myslela, že písanie je jednoduché. Babička si text prečítala a povedala mi jednu vetu, na ktorú som si spomenula vďaka brázdeniu po googli.

"Medzi najdôležitejšie vety v každom texte patrí tá prvá. Ak neprijeme čitateľov, aby pristúpili k druhej vete, náš text je mŕtvy. A pokiaľ ho druhá veta neprinúti, aby pokračoval k tretej vete, je rovnako mŕtvy. Takéto vrstvenie, ktoré núti čitateľa neustále pokračovať v čítaní, dokým ho príbeh nepohltí, je pre spisovateľa životne dôležitá schopnosť." Tuším, že to povedal William Zinsser, ale od mojej babičky sa mi to veľmi rátalo.

Tak isto ako začiatok, i koniec diela je veľmi dôležitá časť. Koniec textu môže dielo posilniť, alebo úplne mu zasadiť - ako sa hovorí - klinec do rakvy. Jedno latinské príslovie hovorí, že koniec korunuje dielo. Takže napokon buď zo seba urobíte kráľa alebo korunovaného vola. Na to si treba dať pozor.

Ja som zistila jednu zásadnú vec a to, že písanie je nákladný koníček. Je tučnučký, má stále hlad a čo je najhoršie, žere najradšej čas. Sadnem si k písaniu, až sa do toho úplne zažeriem a prásk ho! Už je pol jedenástej večer. Sakra! Kam sa podel ten čas?!

Ale nie je písanie ako písanie. Cez tie roky som mimo kníh prečítala i hordu poviedok vlastnej či fan fiction tvorby. Tieto poviedky mi prišli zbúchané doslova cez noc a hádzané na blogy/fóra ako hotové dielo. Autorky ich písali ako na bežiacom páse. Myslím, že si to po sebe ani neprečítali. Nejde ani tak o gramatické chyby ako o to, že dielko malo hektickú kompozíciu, občas to na sebe zle nadväzovalo a v príbehu to jednoducho sem tam škrípalo a nedávalo zmysel. Pri týchto výtvoroch som mala podobný pocit, akoby niekto škriabal nechtami po tabuli. Au!

Na druhú stranu tu boli ale autorky a ich blogy, ktorým napísať jednu poviedku síce trvalo viac mesiacov, ale keď som si to prečítala, musela som uznať, že to stálo za to. Našla som takto mnoho skvelých poviedkárok, ktoré písali FF, ale ich diela by stálo za to vydať!

Z toho všetkého mi vyplýva - a malo by aj vám, že nezáleží na rýchlosti. Nikto po vás nechce, aby ste písali poviedky ako na bežiacom páse. Nejde o kvantitu, ale o kvalitu.

V dnešnej dobe to máte ako zo všetkým...za komunistov jedny topánky vydržali i dvadsať rokov, dnes sa vám rozpadnú za mesiac. Nechcite, aby takýto osud stretol i vaše poviedky.

Radšej jednu poviedku skladujte v šuplíku a prepisujte ju pol roka, kým nebude dokonalá, než umiestniť na blog veľa nedokonalých diel, ktoré sa za chvíľu tak či tak stratia vo víre ostatných príbuzných diel. Napíšte jednu poviedku, dobre a nechajte ju svietiť uprostred toho internetového odpadu ako maják.

Niekto si ju skôr či neskôr určite všimne a kto vie...možno sa dočkáte i knižnej či zborníkovej podoby. Že to nie je možné? Prečo nie? Treba si len veriť a nepodceňovať sa. Ale na druhú stranu sa ani nepreceňovať. Čítajte si svoje dielka po sebe. Zablúďte k tým starším a opäť si ich po sebe prečítajte.

Že dostávate nenormálnu chuť ich prepísať? Len smelo do toho! Človek sa vyvíja tak isto ako jeho mozog či názory. Vždy je čo zdokonaľovať. Tak neprepaste šancu a dajte sa do svojho vlastného zdokonaľovania. Vždy to za to stojí.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sikar Sikar | Web | 3. ledna 2013 v 14:01 | Reagovat

Ano, ano. Půl roku v šuplíku a radikální přepsání je ideální stav. V současné době, pokud chci text někam poslat, ho píšu tak, aby byl hotov aspoň tři měsíce předem, aby byl čas ho pořádně projít.

2 Ewelyn Ewelyn | 3. ledna 2013 v 14:10 | Reagovat

Áno, to je ten ideálny stav. Stále ide o kvalitu, nie o kvantitu. Hlavne je rozdiel, keď dielko pochváli 14 ročná pubertiačka, ako keď ho pochváli nejaký kritik.

3 Yasemin Other Van de Notte Yasemin Other Van de Notte | E-mail | Web | 3. ledna 2013 v 21:58 | Reagovat

Máš svätú pravdu :D ide o kvalitu a nie o kvantitu, žiaľ, mne trvá napísanie niečoho dlho a pri tom je to tak otrasné, až mám potom chuť plakať, ale čo sa dá robiť, niekto talent má a iní (ako ja) zase nie :D

4 Ana "Knihofil18" Syringa Ana "Knihofil18" Syringa | Web | 4. ledna 2013 v 0:40 | Reagovat

Niekedy mám pri poviedkach toľko kladných komentárov, že občas pochybujem, či to niekto poriadne prečítal. Na niektoré muchy som prišla sama, ale predsa je ľahké nájsť chyby inému, než sebe. Nevravím, že moje poviedky sú dokonalé, ale snažím sa, aby boli. Píšem strašne krátko, len 10 mesiacov.Poznám ľudí, čo píšu aj niekoľko rokov. A predsa cítim zmenu medzi mojou prvou kapitolou prvej poviedky a  tým, čo píšem teraz. Aj keď aj to má mnoho nedostatkov. :)

5 Vera Vera | Web | 5. března 2013 v 21:24 | Reagovat

Myslím ,že patřím k té skupině lidí, kterým trvá povídka napsat hrozně dlouhou dobu, protože nové kapitoly přidávám asi jednou za dva týdny
(ale ani po tak dlouhé době někdy nemůžu tvrdit, že jsem s ní spokojená...)
To, že nejde o kvantitu, ale především o kvalitu si říkám skoro denně. Sedím za počítaečm a civím do wordovské stránky, kterou jsem naposeldy otevřela před...to už si snad ani napamatuji, a připomínám si, že nemusím spěchat se psaním...jenže když se autor čas od času do psaní nedonutí, tak nikdy v životě nic nedokončí :( ( mezi tyto lidi patřím i já :D)
moc hezký článek to byl! :) určitě si od tebe přečtu i další!

6 Ewelyn Ewelyn | Web | 6. března 2013 v 10:19 | Reagovat

[4]: Človek sa stále vyvíja, starne, múdrie. Občassa stačí vrátiť k mesiac uležanej poviedke a človek sa chytá za hlavu, čo sa strašidelnosti tam naflákal. :-D To je i dôvod, prečo svoje poviedky udržujem krásne v šuplíku zmrazené i pár rokov.

[5]: Nikdy som kapitolové poviedky nepísala. Príde mi to strašne zdĺhavé rozsekané a popravde, raz za dva týždne by som žiadnu "kapitolovku" ani nestihla pridať. Som na seba strašne kritická a nikdy sa ni nič nepáči, čo napíšem. Syndróm blikajúceho kurzoru má hádam každí, kto píše. :-)

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Autorka neručí za čechizmy, anglicizmy a neznáša grammar nazi!
Píše ako jej huba narástla! * 2009 - † 2013