Ľudia chcú vedieť, prečo to robím...

Prečo píšem tak hnusné veci.

Rada im hovorím, že mám srdce malého dievčatka...

A mám ho uložené v nádobe na pracovnom stole.

Únor 2013

Priznaj sa, čo máš vo vrecku!...Alebo Autori a ich Postavy

25. února 2013 v 15:28 | Ewelyn Dark de Brox |  Píšem, píšeš, píšeme
V týchto dňoch som stihla prečítať dve knihy, kolegovu poviedku do nemenovanej súťaže a pár poviedok námatkovo z literárnych blogov. Síce nie som akčný pisateľ poviedok a na mojom blogu nenájdete ani žblept príbehu, za to veľmi, veľmi veľa čítam a narazila som na jednu zaujímavú vec! Vážení! Vy svoje postavy absolútne nepoznáte!

Dnes do mňa drgol kolega pisálek, keď našiel na portály zaujímavú otázku: "Čo má vaša postava práve teraz vo vrecku?"

Priznal sa mi, že sám nevedel, čo na to odpovedať, a tak otočil tú otázku proti mne. Odvetila som, že ako náhle otázku napísal, už som na ňu aj odpovedala. Viem dokonale, čo by moja postava mala vo vrecku. A to je práve to. Ak vám niekto položí zdanlivo jednoduchú otázku a vy neviete, čo na ňu odpovedať, nemáte vytvorenú postavu. Niektorí odborníci tvrdia, že ak sa chystáte písať poviedku/novelu/román, mali by ste poznať i číslo topánok postavy a i to, koľko má v ústach plomb.

Osobne zastávam tiež taký názor. Ak chceme písať príbeh, postava by mala byť čo najreálnejšia, aby si ju ostatní vedeli rýchlo a bez problémov vykresliť, predstaviť. Čítala som mnoho poviedok a narážala na problém, že postava autora je strašne tuctová. Ukážem vám X postáv, ktoré sú na jedno brdo. Prečo? Pretože tie postavy sú plytké. Autor sa do nich snaží napechovať ľudské vlastnosti, svoje, alebo také, aké má v predstavách, ale nakoniec to na nejakom bode zamrzne a postava sa nevyvíja. Stáva sa z nej akýsi pomyslený robot, ktorý sa nemení, nevyvíja, reaguje stále rovnako, akoby to mala napísané v príkazovom riadku.



Autorka neručí za čechizmy, anglicizmy a neznáša grammar nazi!
Píše ako jej huba narástla! * 2009 - † 2013