Ľudia chcú vedieť, prečo to robím...

Prečo píšem tak hnusné veci.

Rada im hovorím, že mám srdce malého dievčatka...

A mám ho uložené v nádobe na pracovnom stole.

Bez inšpirácie...alebo osobný záchvat životnej filozofie

22. března 2013 v 14:50 | Ewelyn Dark de Brox |  Filozofia naša každodenná
…poznáte to. Dni i týždne bez inšpirácie. Nie len na poviedku, ale i na články. Obdivujem tých, ktorí zvládajú denne či pravidelne písať články na svoje blogy. Možno to bude i tým, že každý deň zažijú niečo nové a nakoniec to nakombinujú. Rozmanitosť. Niečo, čím nedisponujem.

Stereotyp je sviňa. Mieša sa s otupenosťou a chuťou uložiť sa na zimný spánok pokojne i uprostred leta. Vlastne keď sa na to pozriem, tak celý môj deň spočíva v troch veciach: práca, čítanie, spánok.

Práca ma vyčerpáva. Nie, nepracujem manuálne a nie som unavená fyzicky. Horšie je na tom psychika. Psychická únava je zlá. Veľmi zlá, pretože spotrebováva posledné štipky chuti niečo robiť.

Cez deň si poviem, že by som mala urobiť to, to a to. Ale nakoniec to aj tak dopadne tak, že ak sa nad tým zamyslím a vzdám to, pretože na to vlastne ani nemám energiu.

Napríklad poviedka o 60 000 znakoch +/-. Dala som ju prečítať už dvom ľuďom a dostala docela dobré ohlasy, ale akosi s tým nie som spokojná. V mysli si prehrávam, že by to mohlo byť lepšie, ale keď si na to sadnem a začítam sa do prvej vety, urobí sa mi zle a zatvorím to. Už vlastne ani nemám chuť to čítať. Hlavne keď som to čítala po sebe už dvadsať krát. Neprinútim sa na to pozrieť znovu. Nemám na to psychickú energiu. Chýba mi betareader, alebo aspoň niekto s krutou objektívnou kritikou toho, čo ostatní nazývajú dobrou poviedkou a ja nevydarenou blbosťou.

Denne sa mi v hlave objaví približne 10-18 motívov na poviedku. Niektoré si zapíšem, iné mi vyfučia z hlavy skôr, ak sa na ne sústredím. Niektoré sa mi v hlave začínajú odvíjať sami od seba v príbehu, ale nakoniec sa zarazím, že by som asi vlastne ani nevedela, ako pokračovať, aby to neskĺzlo do niečoho, čo nechcem, a tak vyšumia.

Nedokážem sa prinútiť písať ďalšie poviedky, alebo články. Nie je motivácia, nie sú žiadne zážitky, ktoré by som do nich mohla vložiť.


Teším sa na víkend. Ale nie z dôvodov, ako ostatní. Mnohí sa tešia na víkend, pretože môžu vypadnúť von s partiou ľudí, chlastať, robiť blbosti, diskotéky a podobne. Mladosť, impulzívnosť. Nikdy som to nepochopila.

Osobne sa teším na víkend z jediného dôvodu: môžem spať. Skutočne piatok večer zaľahnem a v sobotu sa nezobudím skôr ako pred jednou. A ešte by som spala. Občas prespím komplet celý víkend. Ak nemusím nakúpiť, tak von nevystrčím ani nos. Možno to bude asocialitou, alebo zhoršujúcou sa sociálnou fóbiou. Kto vie. Nemám rada ľudí. Ľudskú spoločnosť. Možno to je tým, že ľudí od mala pozorujem z kúta. Keď si všetci myslia, že ich nikto nevidí, sú sami sebou. Zhnusili sa mi.

Mnohí teoretikovia tvrdia, že monštrá žijú medzi nami. Ja hovorím, že žijú v nás. Ľudia sú tými najväčšími monštrami a ja som sa to naučila vidieť. Vidím svet taký, akým je. Špinavý a temný. Nikdy som netrpela záchvatmi optimizmu, ale nie som ani pesimista. Vidím realitu. Pekné veci prelínajúce sa s temnotou v každom z nás.

Všetko ma to unavuje. Každodenné problémy okolia, malichernosti, hádky. Ľudia sa dokážu pohádať kvôli triviálnosti a pritom život je tak krátky na to, aby sme ho premrhali malichernosťami. Unavuje ma to každý deň počúvať, koľko má kto práce, že sú unavení, vystresovaní, alebo nevedia, čo budú robiť večer. Akoby ma to malo zaujímať.

K rovesníkom som nikdy nezapadla. Nikdy som nechápala, ako niekto môže denne riešiť handry, make-up, sexy chlapov z teenagerských seriálov a najväčší problém takého jedinca je, že nevie, čo si zajtra obliecť! Mladí chodia chlastať, domov chodia zhulení, diskotéky sú ich druhým domovom a zodpovednosť je na bode mrazu. Vážení, toto má dvadsať?!
Vždy som na svojich spolužiakov zo strednej pozerala znechutene. Kým oni rozoberali takéto blbosti, ja som si čítavala Sokrata, Platóna, Nietzeho, Descarta, iné filozofické knihy, prečítala som nespočetne kníh o psychológii, Raymond A. Moodyho knihy, mysticizmus, symbolizmus, metafyziku a mnohé príbuzné témy. Niekomu sa to môže zdať divné, ale je to tak. Moja psychika bola vždy trochu niekde inde ako ostatných mladých ľudí. A nakoniec prišla únava. Psychická unavenosť zo života, z ľudí. Niečo, čo nejde dospať, čo nezlepšíte energeťákom ani fľašou vodky. Niečo, čo vo vás bude stále a na svet budete upierať unavený, starý pohľad.

Raz sa ma jedna stará pani pýtala, koľko mi je rokov. Po odpovedi pokrúti hlavou: "Dievka moja, vyzeráš mlado, ale rečí máš ako moja matka, ktorá zažila vojnu." To rozhodne povzbudí. Keď vidím dnešnú mládež, cítim sa staro.

Pár ľudí mi vyčítalo, že moje poviedky sú často veľmi brutálne, krvavé a hlavne filozoficky ponuré. Nedokážem napísať romancu, ktorej je všade plno. Vlastne mu od prstov nevyjde nič veselého. Tie rádoby vtípky, ktorých pár vypustím, sú skôr osobné ironické úškľabky než niečo, na čom by sa človek naozaj zasmial. Som cynik a inak to ani nebude.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Janelle Janelle | Web | 27. dubna 2013 v 15:35 | Reagovat
2 mortycia mortycia | E-mail | Web | 5. května 2013 v 10:50 | Reagovat

presne moje slova. je mi zle z ludi, ktori si myslia, ze v mladosti treba len pit a chodit na party... o com je taky zivot? co budu rozpravat ked budu stari, ze boli stale v takom opileckom stave, boli na takej party a ozrali sa s takymi ludmi...
zivot treba zit, zazit vela veci, mat vela zazitkov na ktore sa da spominat a nie mat okno...
ja nie som velky optimista, ale realista a trochu pesimista, lebo ked vidim, co vsetko sa deje okolo mna a aki su ludia, je mi z toho zle. a to si hovorime, ze sme humanni a lepsi ako zvierata...

3 arnnue arnnue | 29. března 2014 v 15:57 | Reagovat

Stotoznila som sa s tebou ako s nikym, ja si zijem tiez svoj svet, milujem Moodyho a vyhybam sa ludom. Totiz neviem sa pretvarovat a teda nezapadam medzi mojich vrstovnikov, mam len 21rokov no velakrat stracam chut do zivota, citim ze potrebujem najst si svoju cestu a spravny smer... horsie je ze nemam kompas....

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Autorka neručí za čechizmy, anglicizmy a neznáša grammar nazi!
Píše ako jej huba narástla! * 2009 - † 2013