Ľudia chcú vedieť, prečo to robím...

Prečo píšem tak hnusné veci.

Rada im hovorím, že mám srdce malého dievčatka...

A mám ho uložené v nádobe na pracovnom stole.

Červenec 2013

Čo čítať...Alebo kritické prehrabovanie sa Luxorom

17. července 2013 v 8:28 | Ewelyn Dark de Brox |  Píšem, píšeš, píšeme
Každý mesiac zabrúsim do Pražského Luxoru vyberajúc z fantasy kníh, ktoré som ešte nečítala - i keď je ich dosť málo. Vždy ma udrie do očí prvá obrovská polica, na ktorej sú vyskladané fantasy novinky a neviem, no musím sa skôr škľabiť ako usmievať.

Prejdem k druhej polici, na ktorú mám vždy reakciu typu: "fuj ty kokso ale som sa zľakla".
Preplesk dostanem od toho množstva fantasy romancí, ktoré sú vždy na jedno kopyto. Mladé dievčatá si ucvrknú do nohavíc z tajomných chlapov s pekáčom za bruchu, poplačú si nad nešťastnou láskou a pri výbere medzi dvoma chlapmi div osobne neprežívajú hrdinkino dilema.

Ale čo my ostatní? Máme sa došúpať k zadným policiam a oprášiť pavučinou opradené výtlačky Tolkiena? Ušetrite ma toho.

Vydavateľstvá chcú predať čo najviac kníh, a tak masovo vydávajú hlavne YA literatúru. I keď neviem, kto ten názov vymyslel. Pri slove Young Adult si predstavím ľudí tesne nad 20+ a popritom knihy pre túto kategóriu sú práve paranormálne a fantasy romance. Kde že je ten kýbeľ?

Osobne mi je z podobných kníh už dosť zle. Zo zúfalstva siahnem po nejakej, ktorá vyzerá aspoň trochu sľubne. No ak sa mi zdvihne žalúdok po 3. stránke, je niečo zle.

Takže táto polica rozhodne nie. Ideme ďalej. Dostaneme sa k polici, na ktorej sú knihy typu Lhář, Assasins Creed, Noční Anděl. To už znie určite lepšie, i pri anotáciách sa pozastavím a prelistujem so zaujatím pár stránok. Len škoda, že podobnú kategóriu kníh už mám komplet prečítanú.

Pri tretej polici kníh mám vždy pocit, že sa vraciam do Tolkienovej Stredozeme. Samí Trpaslíci a Elfovia. Znenazdajky na mňa z anotácie vybafne nejaký ten Troll. Rýchlo strkám knihu späť do police. Už nie sme deti.

Za zmienku stojí polica venovaná fanúšikom špičatých zubných protéz. Pardon, upírom, kde nájdeme také haluze ako Upír z činžáku. (Pri hľadaní správneho názvu, zadávam do Internetu heslo "knihy o upíroch" a vybafne na mňa Škola Noci. Ježišmarja!) No nájdu sa tam i knihy, ktoré zaujmú. Obdivujem prácu Petry Neomillnerovej na knihách Tina Salo.
Šilhám po knihách okolo vidiac, ako sa na mňa z obálky pani Hamiltonovej kyslo tvári Anita Blake s kvérom, ktorý mi nebezpečne pripomína automatickú brokovnicu. Musím uznať, že pokým Anita riešila vraždičky a všade bolo kopu krvi, žrala som jej to i s navyjákom. No v neskorších dieloch si autorka očividne začala kompenzovať nedostatok sexu, a tak sa z tých kníh stal Anitin harém. Teda...ďalšia fantasy romanca.

Vidím dobre Interwiew s Upírom? Hm...to ešte vydávajú? Škrabem sa na hlave a brblem niečo v zmysle, že by mali preložiť ostatné knihy, nie len tri z 20-tich.

Dostávame sa k polici, ktorá je taký mix všetkého, čo sa nezmestilo do tých predných. Vyskakujú tu na mňa knihy, pri ktorých si hovorím, že neviem, čo to ten autor berie, ale chcem to tiež. Pri čítaní kníh Martina Antonína - Daemonica: Hovězí v žalúdku, som prskala kávu na monitor ešte 5 minút po dočítaní. Musím priznať, že podobnú haluz som už dlho nečítala, ale stálo to za to!

Uchechtnem sa na knihou Kladivo na čarodejnice od Dušana Fabiana a stočím pohľad k regálu, kde si zvlášť trónia knihy Andzreja Sapkowského. Áno, áno, všetci vieme, že je to pán, no po 7. knihe Zaklínača ma už z toho ohraného prostredia boleli zuby.

Predposledný regál zaberajú knihy z herného sveta. Určite aspoň 80% ľudí pozná World of Warcraft a kto to nehral, nevie, čo znamená more zabitého času pri progressovaní Lich Kinga v ICC. Každopádne...knihy majú svoju základňu fanúšikov, i keď osobne mám v ich čítaní dosť veľké resty. Niekedy sa k tomu vrátim.

Posledný regál tvoria výtlačky...knihy...é...čo to kruci je za kategóriu?! Skrátka sú tam naukladané veci ako MLOK, PRAMLOK, Žoldnéři Fantazie a nejaká tá podozrivá zubatá kniha, ktorá mi nápadne pripomína slovník Upírov od A po Z. (Áno, viem veľmi dobre, že sú to české fantasy zborníky!)

Okúňam pred regálmi nejak nevediac, čo si vybrať. Vraciam sa k novinkám, kde na mňa chvályhodne krčí čelo Lovec Monster. Veľkým oblúkom sa vyhnem hore kníh s transparentom hlásiacim Fifty Shades of Gray, ktorých obálka vyzerá, akoby sa práve niekto chcel na tú kravatu obesiť.


Zaparkujem to pred starými dobrými thrillermi, z ktorých políc si ukoristím anglické Inferno od Dana Browna šomrúc si popod nos ako starý žid, že sa k fantasy policiam s nádejou vrátim na budúci mesiac dúfajúc, že vydajú niečo nové, akčné, dynamické, kde bude viac násilia a minimum romantických srdcervúcich blbostí. Chce človek tak veľa?



Autorka neručí za čechizmy, anglicizmy a neznáša grammar nazi!
Píše ako jej huba narástla! * 2009 - † 2013