Ľudia chcú vedieť, prečo to robím...

Prečo píšem tak hnusné veci.

Rada im hovorím, že mám srdce malého dievčatka...

A mám ho uložené v nádobe na pracovnom stole.

Únor 2015

Lynnie - In memoriam

1. února 2015 v 21:18 | Ewelyn Dark de Brox
Sedím za stolom a snažím sa písať denník. Vraj mi to pomôže ako forma terapie, vypísať sa zo všetkého, čo ťaží moju myseľ. Neviem, či to bude mať hlavu a pätu. Väčšinou mám dojem, že sú to len akési zhluky myšlienok bez začiatku a konca, ale teraz som na začiatku. Znova...



20.5. 1988 - Za oknami bubnuje májový dážď vlažiaci chodníky s mačacími hlavami. Zatuchnutou miestnosťou sa ozve detský plač oznamujúci narodenie niečoho nového do tohto pochmúrneho prostredia.

"Pššt, to bude dobré, dievčatko." Šepká žena odetá do niekoľkých vrstiev sukní, jasne cigánskeho pôvodu. Na lôžku leží čiernovlasá žena a tvár má sinavú a zbrázdenú potom. Slabou vychudnutou rukou sa natiahne po novo narodenom dievčatku.

"Lynn." Zašepká meno, ktoré mu chce dať a cigánka sa k nej viac nakloní, aby počula tichý ševelivý zvuk spolu s chrapotom nádychov, ktoré môžu byť posledné. Vie, že pre rodičku nemôže nič urobiť. Žiadna lekárska pomoc sem nepríde dosť skoro na to, aby ju zachránili. Navyše tie suchotiny.

"Moje malé dievčatko." Zašepká žena vyčerpane a díva sa na maličkú, ktorá po prvý krát otvorila svoje modré očká a natiahne maličké pästičky k matke.

"Saray. Tak sa volal jej otec. Chcem, aby mala jeho priezvisko. Na mňa sa zabudne, ale... možno si pre ňu príde." Nádej v hlase je zdrvujúca, ako tiché vzlyky, ktoré pomaly utíchnu dostratena spolu s posledným tepom srdca matky objímajúcej svoje dieťa chladnúcimi rukami. Cigánka Cassandra potlačí slzy. Postará sa o to maličké, aj keď nemôže nič zaručiť. Toto prostredie je to najhoršie peklo, do ktorého sa môže dievčatko narodiť.





Autorka neručí za čechizmy, anglicizmy a neznáša grammar nazi!
Píše ako jej huba narástla! * 2009 - † 2013