Ľudia chcú vedieť, prečo to robím...

Prečo píšem tak hnusné veci.

Rada im hovorím, že mám srdce malého dievčatka...

A mám ho uložené v nádobe na pracovnom stole.

Filozofia naša každodenná

Bez inšpirácie...alebo osobný záchvat životnej filozofie

22. března 2013 v 14:50 | Ewelyn Dark de Brox
…poznáte to. Dni i týždne bez inšpirácie. Nie len na poviedku, ale i na články. Obdivujem tých, ktorí zvládajú denne či pravidelne písať články na svoje blogy. Možno to bude i tým, že každý deň zažijú niečo nové a nakoniec to nakombinujú. Rozmanitosť. Niečo, čím nedisponujem.

Stereotyp je sviňa. Mieša sa s otupenosťou a chuťou uložiť sa na zimný spánok pokojne i uprostred leta. Vlastne keď sa na to pozriem, tak celý môj deň spočíva v troch veciach: práca, čítanie, spánok.

Práca ma vyčerpáva. Nie, nepracujem manuálne a nie som unavená fyzicky. Horšie je na tom psychika. Psychická únava je zlá. Veľmi zlá, pretože spotrebováva posledné štipky chuti niečo robiť.

Cez deň si poviem, že by som mala urobiť to, to a to. Ale nakoniec to aj tak dopadne tak, že ak sa nad tým zamyslím a vzdám to, pretože na to vlastne ani nemám energiu.

Napríklad poviedka o 60 000 znakoch +/-. Dala som ju prečítať už dvom ľuďom a dostala docela dobré ohlasy, ale akosi s tým nie som spokojná. V mysli si prehrávam, že by to mohlo byť lepšie, ale keď si na to sadnem a začítam sa do prvej vety, urobí sa mi zle a zatvorím to. Už vlastne ani nemám chuť to čítať. Hlavne keď som to čítala po sebe už dvadsať krát. Neprinútim sa na to pozrieť znovu. Nemám na to psychickú energiu. Chýba mi betareader, alebo aspoň niekto s krutou objektívnou kritikou toho, čo ostatní nazývajú dobrou poviedkou a ja nevydarenou blbosťou.

Denne sa mi v hlave objaví približne 10-18 motívov na poviedku. Niektoré si zapíšem, iné mi vyfučia z hlavy skôr, ak sa na ne sústredím. Niektoré sa mi v hlave začínajú odvíjať sami od seba v príbehu, ale nakoniec sa zarazím, že by som asi vlastne ani nevedela, ako pokračovať, aby to neskĺzlo do niečoho, čo nechcem, a tak vyšumia.

Nedokážem sa prinútiť písať ďalšie poviedky, alebo články. Nie je motivácia, nie sú žiadne zážitky, ktoré by som do nich mohla vložiť.

Prechľastaná pečeň, alebo ako dopadol rok 2012

2. ledna 2013 v 8:50 | Ewelyn Dark de Brox
Rok 2012 máme za nami! Dokonca sme ho i prežili (poniektorí). Predvčerom prechľastali ľadviny a ide sa ďalej!

Dneska si dáme malé (sentimentálne) ohliadnutie späť za rokom, ktorý nám ukázal prostredníček a zmizol rýchlejšie ako dobré akcie na americkej burze.

Rok 2012 by som zhodnotila ako dosť zdarný. I keď poniektoré mesiace boli takmer nad ľudské (i moje) sily.
Dokončila som školu, zdrhla do Prahy, našla si prácu a žijem (prekvapivo)!

Postupne som doma (doma je pre mňa TU!) zaplnila prázdne poličky knihami (som zvedavá, kam budem dávať ďalšie), dosťahovala sa a spokojne sa chechtala.

Po zomletí pár nepríjemných udalostí, nervovom vypätí, internetovom stalkovaní mojej osoby a nie príliš dobrej kritike z neznámej strany som urobila viacero bezpečnostných opatrení a dúfam, že sa už nič podobného v tomto živote nebude opakovať.

Tento rok som sa opäť vrátila k písaniu, i keď stále akosi nemám odvahu nikde publikovať. Možno za to môže fakt, že som detailista, alebo faktor podceňovania sa.
I keď som jeden rozpracovaný text dostala svojim spôsobom pochválený (veľká vďaka, Sikare) a patrične ma to nakoplo, stále mám pocit, že tomu niečo chýba. Takže stále hľadám v sebe niečo nové a nové a dávam to na papier (áno, naozajstný papier!).

Do roku 2013 som si dala záväzok, že napíšem nejaký text, ktorý pošlem do súťaže.

Zaujala ma súťaž, , ktorú usporadúva na svojom blogu Sussanah už druhým ročníkom.

Ďalšou súťažou, na ktorú vrčím už druhým rokom je súťaž O Dračí Řád 2012, ktorú každoročne usporadúva literárny magazín Mfantasy.

Musím podotknúť, že v oboch súťažiach sedia hrôzostrašní porotci, medzi ktorými môžete nájsť také zvučné mená ako Sikar, Temnářka a iní.

Budem sa musieť posnažiť, aby rok 2013 bol bez chyby (v roku je predsa zabudované moje šťastné číslo)!

Komu sa nele-a-nele-a nelení, tomu se zele-a-zele-a zelení!

P.s. Moje skóre prečítaných kníh sa rovná číslu 998!

“Nikto nie je dokonalý…”

10. prosince 2012 v 12:13 | Ewelyn Dark de Brox
"Jedna z najväčších lží, čo dnes počúvame, je "Nikto nie je dokonalý.""
Naopak, každý človek tohto sveta je dokonalý, ale túto lož sme počúvali od raného detstva, a tak sme sa naučili sami seba posudzovať voči istej fikcii dokonalosti." - don Miguel Ruiz

Dokonalosť. V dnešnej dobe je toto jedno slovo trendom, ktorý dokáže zmeniť myslenie tisícov ľudí po celej Zemi.
Ľudia po sebe bežne aj na ulici kričia: "Tak prepáč, ale nie som dokonalý/á!"

Ale je to tak? Dovolila som si vybrať tento citát od dona Miguela ako príklad, ktorý ma oslovil a dal mi podnet na rozmýšľanie nad týmto tématom.

Každá bytosť na tomto svete je viac-menej dokonalá. Prečo? Lebo každý z nás je originál. Nikde inde nebehá taká istá Ewelyn, Issabell, Erika, Matej, Daniel, William....

Ani keď sú to identické dvojčatá. Vždy sú tam nejaké rozdiely, ktoré sa tak či tak prejavia.
Či to bude v povahe, v reči, v chôdzi, vkuse, vyjadrovaní...

"Sme len ľudia. Máme chyby. A to nás robí dokonalými." - Adrienne Trafford

Cesty života

10. prosince 2012 v 11:04 | Ewelyn Dark de Brox
Každý v tomto texte vidí niečo iné. Tak isto ho inak pochopí, alebo nepochopí. Vyberte si s tade niečo, čo vám je najbližšie a zamyslite sa nad tým. Filozofia hýbe svetom.

Negatívnu energiu využi ako palivo

9. prosince 2012 v 1:50 | Ewelyn Dark de Brox
Poznáte ten pocit, keď vám v hlave niečo leží, opakuje sa stále dookola a nenechá vás to spať?
Tak ako dnes, nestačí ani veta: "milý mozog, sklapni a nechaj ma spať!" Musela som vyliezť z postele a zalistovať v jednej konkrétnej knihe, ktorú som naposledy držala v rukách otvorenú pred viac ako piatimi rokmi. Zalistovala som v nej a narazila na nadpis, ktorý mi presne hral v hlave: "*Negatívnu energiu využi ako palivo*"

To je vlastne i to, čo urobím s týmto blogom. Počas života sa každý z nás stretne s kritikou. Či už oprávnenou, alebo nie. Ľudia nás budú nespravodlivo súdiť za veci, ktoré si myslíme, hovoríme alebo urobíme. Budú sa druhým sťažovať na nás, alebo nám na druhých.

I keď je život krátky, vždy sa nájde niekto, kto sa nás bude pokúšať stiahnuť na dno. Nemôžeme ovplyvniť, čo iní ľudia hovoria a robia, môžeme však vybrať spôsob, akým zareagujeme. Môžeme sa rozhodnúť, či dovolíme, aby nám zlé slová pokazili náladu, zničili sebavedomie a zapríčinili, že si svoj hnev vylejeme na kritikovi, ale aj na všetkých okolo seba. Alebo si môžeme vybrať lepšiu cestu, vykročiť na ňu pravou nohou a dokázať, že kritika nebola objektívna. Využiť kritiku ako pohonnú látku, ktorá nás posunie dopredu a dokope k lepším výsledkom. Ak sa nad tým zamyslíte, je to určitý druh motivácie.

Rovnaké možnosti má každý, ak čelíme kritike, odsudzovaniu, sťažnostiam - či už sú oprávnené, alebo nie. Môžeme reagovať rovnako uštipačnou poznámkou ktorá pravdepodobne nezlepší náš vzťah s kritizujúcou stranou ani nevyrieši problém, alebo sa môžeme na chvíľu zastaviť, zvážiť situáciu a dokázať dotyčnému, že sa mýli. Rekonštrukcia, či nový začiatok? Podstatné je, že kritiku prijmeme a použijeme ju ako raketové palivo.

- Ak chceš med, nemusíš rozbiť úľ.
 
 

Reklama



Autorka neručí za čechizmy, anglicizmy a neznáša grammar nazi!
Píše ako jej huba narástla! * 2009 - † 2013