Ľudia chcú vedieť, prečo to robím...

Prečo píšem tak hnusné veci.

Rada im hovorím, že mám srdce malého dievčatka...

A mám ho uložené v nádobe na pracovnom stole.

Píšem, píšeš, píšeme

Čo čítať...Alebo kritické prehrabovanie sa Luxorom

17. července 2013 v 8:28 | Ewelyn Dark de Brox
Každý mesiac zabrúsim do Pražského Luxoru vyberajúc z fantasy kníh, ktoré som ešte nečítala - i keď je ich dosť málo. Vždy ma udrie do očí prvá obrovská polica, na ktorej sú vyskladané fantasy novinky a neviem, no musím sa skôr škľabiť ako usmievať.

Prejdem k druhej polici, na ktorú mám vždy reakciu typu: "fuj ty kokso ale som sa zľakla".
Preplesk dostanem od toho množstva fantasy romancí, ktoré sú vždy na jedno kopyto. Mladé dievčatá si ucvrknú do nohavíc z tajomných chlapov s pekáčom za bruchu, poplačú si nad nešťastnou láskou a pri výbere medzi dvoma chlapmi div osobne neprežívajú hrdinkino dilema.

Ale čo my ostatní? Máme sa došúpať k zadným policiam a oprášiť pavučinou opradené výtlačky Tolkiena? Ušetrite ma toho.

Vydavateľstvá chcú predať čo najviac kníh, a tak masovo vydávajú hlavne YA literatúru. I keď neviem, kto ten názov vymyslel. Pri slove Young Adult si predstavím ľudí tesne nad 20+ a popritom knihy pre túto kategóriu sú práve paranormálne a fantasy romance. Kde že je ten kýbeľ?

Osobne mi je z podobných kníh už dosť zle. Zo zúfalstva siahnem po nejakej, ktorá vyzerá aspoň trochu sľubne. No ak sa mi zdvihne žalúdok po 3. stránke, je niečo zle.

Takže táto polica rozhodne nie. Ideme ďalej. Dostaneme sa k polici, na ktorej sú knihy typu Lhář, Assasins Creed, Noční Anděl. To už znie určite lepšie, i pri anotáciách sa pozastavím a prelistujem so zaujatím pár stránok. Len škoda, že podobnú kategóriu kníh už mám komplet prečítanú.

Pri tretej polici kníh mám vždy pocit, že sa vraciam do Tolkienovej Stredozeme. Samí Trpaslíci a Elfovia. Znenazdajky na mňa z anotácie vybafne nejaký ten Troll. Rýchlo strkám knihu späť do police. Už nie sme deti.

Za zmienku stojí polica venovaná fanúšikom špičatých zubných protéz. Pardon, upírom, kde nájdeme také haluze ako Upír z činžáku. (Pri hľadaní správneho názvu, zadávam do Internetu heslo "knihy o upíroch" a vybafne na mňa Škola Noci. Ježišmarja!) No nájdu sa tam i knihy, ktoré zaujmú. Obdivujem prácu Petry Neomillnerovej na knihách Tina Salo.
Šilhám po knihách okolo vidiac, ako sa na mňa z obálky pani Hamiltonovej kyslo tvári Anita Blake s kvérom, ktorý mi nebezpečne pripomína automatickú brokovnicu. Musím uznať, že pokým Anita riešila vraždičky a všade bolo kopu krvi, žrala som jej to i s navyjákom. No v neskorších dieloch si autorka očividne začala kompenzovať nedostatok sexu, a tak sa z tých kníh stal Anitin harém. Teda...ďalšia fantasy romanca.

Vidím dobre Interwiew s Upírom? Hm...to ešte vydávajú? Škrabem sa na hlave a brblem niečo v zmysle, že by mali preložiť ostatné knihy, nie len tri z 20-tich.

Dostávame sa k polici, ktorá je taký mix všetkého, čo sa nezmestilo do tých predných. Vyskakujú tu na mňa knihy, pri ktorých si hovorím, že neviem, čo to ten autor berie, ale chcem to tiež. Pri čítaní kníh Martina Antonína - Daemonica: Hovězí v žalúdku, som prskala kávu na monitor ešte 5 minút po dočítaní. Musím priznať, že podobnú haluz som už dlho nečítala, ale stálo to za to!

Uchechtnem sa na knihou Kladivo na čarodejnice od Dušana Fabiana a stočím pohľad k regálu, kde si zvlášť trónia knihy Andzreja Sapkowského. Áno, áno, všetci vieme, že je to pán, no po 7. knihe Zaklínača ma už z toho ohraného prostredia boleli zuby.

Predposledný regál zaberajú knihy z herného sveta. Určite aspoň 80% ľudí pozná World of Warcraft a kto to nehral, nevie, čo znamená more zabitého času pri progressovaní Lich Kinga v ICC. Každopádne...knihy majú svoju základňu fanúšikov, i keď osobne mám v ich čítaní dosť veľké resty. Niekedy sa k tomu vrátim.

Posledný regál tvoria výtlačky...knihy...é...čo to kruci je za kategóriu?! Skrátka sú tam naukladané veci ako MLOK, PRAMLOK, Žoldnéři Fantazie a nejaká tá podozrivá zubatá kniha, ktorá mi nápadne pripomína slovník Upírov od A po Z. (Áno, viem veľmi dobre, že sú to české fantasy zborníky!)

Okúňam pred regálmi nejak nevediac, čo si vybrať. Vraciam sa k novinkám, kde na mňa chvályhodne krčí čelo Lovec Monster. Veľkým oblúkom sa vyhnem hore kníh s transparentom hlásiacim Fifty Shades of Gray, ktorých obálka vyzerá, akoby sa práve niekto chcel na tú kravatu obesiť.


Zaparkujem to pred starými dobrými thrillermi, z ktorých políc si ukoristím anglické Inferno od Dana Browna šomrúc si popod nos ako starý žid, že sa k fantasy policiam s nádejou vrátim na budúci mesiac dúfajúc, že vydajú niečo nové, akčné, dynamické, kde bude viac násilia a minimum romantických srdcervúcich blbostí. Chce človek tak veľa?

100 otázek pro vaší postavu

24. června 2013 v 7:24 | Ewelyn Dark de Brox

Část první: Základy

1. Jaké je celé jméno tvé postavy?
2. Kde a kdy se narodila? Kolik je jí nyní let?
3. Kdo jsou/byli její rodiče?
a) Jména:
b) Povolání:
c) Povahy:

4. Má tvá postava nějaké sourozence? Jak se mají/měli rádi?
5. Je postava v manželství, nebo má partnera? Pokud ano, popiš toho člověka.
6. Jaké je její povolání?
a) Je bezpečné?
b) Má ho rád/a?

c) Jak dlouho ho dělá?

7. Napiš fyzický popis tvé postavy:
a) výška:
b) váha:
c) rasa:
d) barva očí:
e) barva vlasů:
f) styl oblékání:
g) rozlišovací znaky (tetování, jizvy, mateřská znaménka apod):
h) barva kůže:
ch) tvar obličeje:
i) tvar nosu:
j) tvar úst:
k) postoj:

8. Z jaké země pochází? Do které společenské vrstvy patří?
9. Má postava nějaké alergie, nemoci nebo jiné fyzické nedostatky?
10. Je postava pravák nebo levák?
11. Jaký je její hlas? Jakým mluví jazykem? Má nějaký přízvuk, akcent?
12. Jaká slova/fráze nejčastěji používá?
13. Co nejčastěji nosí po kapsách?
14. Má postava nějaké…
a) manýry?
b) otravné zvyky?
d) zlozvyky?
e) spací návyky?
f) stravovací návyky?

Část druhá: Růst

15. Jak bys stručně popsal/a dětství tvé postavy?
16. Jaká je její nejstarší vzpomínka?
17. Co všechno postava vystudovala/kde všude se učila?
18. Bavila ji škola/studium?
19. Kde se naučila to, co nyní nejvíc využívá (například cizí jazyk, boj…)?
20. Když vyrůstala, měla nějaký vzor? Popiš ho.
21. Jak při růstu vycházela s ostatními členy rodiny?
22. Když byla postava dítě, čím chtěla být, až vyroste?
23. Když byla dítě, co dělala nejraději?
24. Když byla dítě, jak se postava chovala?
25. Když byla dítě, byla populární? Měla nějaké přátele? Pokud ano, jací byli?
26. S kým se poprvé políbila a kdy?
27. Má už tvoje postava "to" za sebou? Jestli ano, kdy a s kým to poprvé "dělala"?
28. Pokud je tvá postava nadpřirozená (tj. mág, vlkodlak, upír atd), napiš zde příběh, jak se jím tvá postava stala nebo kde/jak se to naučila. Jestli je tvá postava normální člověk, napiš zde, co jí v minulosti vedlo k tomu, aby dělala to, co dělá teď.

Část třetí: Vliv

29. Co tvá postava považuje za nejdůležitější událost ve svém životě?
30. Kdo má na ní největší vliv?
31. Co postava považuje za svůj největší úspěch?
32. Co tvou postavu nejvíc mrzí (co sama provedla)?
33. Co je ta nejšpatnější věc, kterou tvá postava provedla?
34. Má tvá postava nějaký záznam na trestním rejstříku?
35. Kdy měla tvá postava největší strach?
36. Jaký byl nejtrapnější zážitek v jejím životě?
37. Kdyby tvá postava mohla změnit jednu věc ze své minulosti, co by změnila?
38. Jaká je její nejlepší vzpomínka?
39. Jaká je její nejhorší vzpomínka?

Část čtvrtá: Přesvědčení a názory

40. Je tvá postava optimista, realista nebo pesimista?
41. Čeho se nejvíc bojí?
42. Jaké jsou její názory ohledně náboženství?
43. Jaké jsou její názory ohledně politiky?
44. Jaké jsou její názory ohledně sexu?
45. Je tvá postava schopna někoho zabít? Za jakých okolností se jí zdá zabít někoho za přijatelné a kdy za nepřijatelné?
46. Co je podle ní to nejšpatnější, co může člověk provést/udělat?
47. Věří na existenci spřízněné duše či pravou lásku?
48. Co považuje za úspěšný život?
49. Řídí se pocity nebo rozumem?
50. Je tvoje postava nějak předpojatá, má nějaké předsudky?
51. Existuje něco, co postava odmítá udělat za jakýchkoliv okolností? Proč?
52. Existuje někdo nebo něco, kvůli čemu by tvoje postava byla ochotná zemřít (nebo nějak jinak zajít do extrému)?

Část pátá: Vztahy s ostatními

53. Obecně, jak se tvá postava chová k ostatním (zdvořile, hrubě, drží si je od těla…)? Mění se její chování podle toho, jak dobře onoho člověka zná? Pokud ano, jak?
54. Kdo je nejdůležitější člověk v jejím životě, a proč?
55. Koho si tvá postava nejvíc váží, a proč?
56. Kdo jsou její přátelé? Má nějakého nejlepšího přítele? Popiš ty lidi.
57. Jak upřímná je vaše postava ohledně pocitů (přetváří se před ostatními)?
58. Zamilovala se někdy tvá postava? Pokud ano, popiš, jak se to stalo.
59. Co postava od svého partnera očekává?
60. Jak si rozumí s rodinou?
61. Má postava svou vlastní rodinu? Jestli ano, popiš jí. Jestli ne, chtěla by jí? Pokud ne, proč?
62. Na koho se obrátí, když potřebuje pomoc?
63. Věří postavě někdo natolik, aby jí chránil? Kdo a proč?
64. Pokud by postava zemřela nebo by byla pohřešována, komu bude chybět?
65. Kým postava opovrhuje nejvíc, a proč? Koho nejvíc nenávidí?
66. Má tendenci se s lidmi dohadovat, nebo se konfliktu vyhnout?
67. Má tendenci na sebe brát vůdčí roli?
68. Spolupracuje ráda tvoje postava nebo si radši všechno udělá sama?
69. Záleží postavě na tom, co o ní říkají ostatní?

Část šestá: Co má ráda a co nemá ráda

70. Jaké jsou její koníčky?
71. Čeho si nejvíc cení?
72. Jaká je její oblíbená barva?
73. Jaké je její oblíbené jídlo? Jaké nemá ráda?
74. Co má postava ráda ke čtení? Co naopak nemá ráda?
75. Co si postava představuje pod pojmem "dobrá zábava"?
76. Je tvoje postava kuřák, alkoholik nebo bere drogy? Jestli ano, proč? Chce s tím přestat?
77. Jak postava tráví svou typickou sobotu?
78. Co jí zaručeně rozesměje?
79. Co tvojí postavu zaručeně rozzuří?
80. Jak by se tvoje postava zachovala, kdyby trpěla nespavostí a potřebovala si najít něco na zabavení?
81. Jak se postava vypořádává se…
a) stresem?
b) smutkem?
c) změnou?
d) vztekem?
e) ztrátou?

82. Je postava spontánní, nebo vždycky potřebuje plán?
83. Co tvojí postavu nejvíc otravuje/frustruje?

Část sedmá: Představa sama sebe atd.

84. Popiš, jak si tvoje postava představuje normální den. Jak by se zachovala, kdyby byl den nějak pokažen?
85. Co je na tvé postavě to nejlepší?
86. Jaká je největší slabost tvé postavy?
87. Kdyby na sobě postava mohla něco změnit, co by to bylo?
88. Je postava introvert nebo extrovert?
89. Je postava pečlivá nebo nepořádná?
90. Jmenuj tři věci, které na sobě postava má ráda, a tři věci, které postava na sobě nesnáší.
91. Má se postava ráda?
92. Přála by si tvoje postava být dobrodruhem? Pokud ano, proč? Jsou její skutečné důvody odlišné od toho, co říká na veřejnosti?
93. Čeho chce postava ve svém životě dosáhnout?
94. Kde se postava vidí za pět let?
95. Kdyby si postava mohla vybrat, jak zemře, co by si vybrala?
96. Kdyby se tvá postava dozvěděla, že má do dne zemřít, jmenuj tři věci, které by předtím udělala.
97. Jak postava chce, aby si jí ostatní po smrti pamatovali?
98. Jmenuj deset vlastností, kterými vystihneš charakter postavy.
99. Jmenuj všechny povahové rysy tvé postavy, o kterých si myslíš, že se shodují s těmi tvými(pokud by jich bylo hodně, možný bych doporučila postavu trošičku…pozměnit).
100. Pokud byste mohli, jakou radu byste jakožto její stvořitel své postavě dali? (Představte si, že sedí před vámi a čeká na vaši radu…)

Článek převzaný z blogu Annie-chan

Všetko, čo ste chceli vedieť o písaní, ale báli sa opýtať...alebo Triumvirát

5. března 2013 v 12:08 | Ewelyn Dark de Brox
Okrem žlčových záchvatov z niektorých hlášok/poviedok/pasáží kníh/etc. dostávam i záchvaty spisovateľské. Z toho dôvodu rôzne brúsim po mimozemskej technológii zvanej internet a vyťahuje z hromady vesmírneho odpadu i nejakú tú perličku, ktorá zažiari ako supernova. Cítim sa potom ako pirát, ktorý našiel zakopaný zlatý poklad. Samozrejme by mohol byť i medený, ale to by sa využilo na iné účely.

Cirrat sa vyjadrila k môjmu vyčerpávajúcemu zoznamu blogov, ktoré by ste si mali prejsť, s tým, že sa budú spolu so Sikarom a Ekyelkou venovať samostatnému spoločnému projektu. Preto som sa rozhodla na neho odkázať.

Svätá trojica...Ménage á trois...nie? Vlastne jednoducho Triumvirát.
Trojica písálkov a veľmi výkonných čitateľov založilo Triumvirát za účelom osvetliť ostatným tému "Ako písať a poradiť ľuďom, ako písať lepšie." Alebo radšej ako nepísať.

Triumvirát sa odhodlali slúžiť predovšetkým ako kritici, ktorý vám ohodnotia vaše dielo, o ktorom si vy sami myslíte, že je dokonale úžasné. Už sa im nechcelo prekopávať galaktickým odpadom zlých poviedok plných elementárnych chýb a podobných zverstiev.

Ak máte odvahu, pošlite im svoj text. Na ich stránkach sa dozviete, aké diela prijímajú a aké nie. Dostane sa vám slovného ohodnotenia trochu ľudí, ktorý píšu už nejaký ten dlhší čas a posielajú svoje diela do súťaží. Myslím, že stojí za to skúsiť niečo podobné. Iste i vás už nudí, ako vám na blogu jednovetovo niekto povie, aká je vaša "kapitolovka" suprová. Taká kritika nie je absolútne objektívna a nič vám nenapovie. Môže vám len pomasírovať ego, ale to neznamená, že sa zlepšíte.

Takže ak máte odvahu, šup, šup na stránky Triumvirátu a pustite sa do čítania užitočných rád, ktoré by ste pri každom jednom písaní mali dodržiavať.

Priznaj sa, čo máš vo vrecku!...Alebo Autori a ich Postavy

25. února 2013 v 15:28 | Ewelyn Dark de Brox
V týchto dňoch som stihla prečítať dve knihy, kolegovu poviedku do nemenovanej súťaže a pár poviedok námatkovo z literárnych blogov. Síce nie som akčný pisateľ poviedok a na mojom blogu nenájdete ani žblept príbehu, za to veľmi, veľmi veľa čítam a narazila som na jednu zaujímavú vec! Vážení! Vy svoje postavy absolútne nepoznáte!

Dnes do mňa drgol kolega pisálek, keď našiel na portály zaujímavú otázku: "Čo má vaša postava práve teraz vo vrecku?"

Priznal sa mi, že sám nevedel, čo na to odpovedať, a tak otočil tú otázku proti mne. Odvetila som, že ako náhle otázku napísal, už som na ňu aj odpovedala. Viem dokonale, čo by moja postava mala vo vrecku. A to je práve to. Ak vám niekto položí zdanlivo jednoduchú otázku a vy neviete, čo na ňu odpovedať, nemáte vytvorenú postavu. Niektorí odborníci tvrdia, že ak sa chystáte písať poviedku/novelu/román, mali by ste poznať i číslo topánok postavy a i to, koľko má v ústach plomb.

Osobne zastávam tiež taký názor. Ak chceme písať príbeh, postava by mala byť čo najreálnejšia, aby si ju ostatní vedeli rýchlo a bez problémov vykresliť, predstaviť. Čítala som mnoho poviedok a narážala na problém, že postava autora je strašne tuctová. Ukážem vám X postáv, ktoré sú na jedno brdo. Prečo? Pretože tie postavy sú plytké. Autor sa do nich snaží napechovať ľudské vlastnosti, svoje, alebo také, aké má v predstavách, ale nakoniec to na nejakom bode zamrzne a postava sa nevyvíja. Stáva sa z nej akýsi pomyslený robot, ktorý sa nemení, nevyvíja, reaguje stále rovnako, akoby to mala napísané v príkazovom riadku.

Žltá slezina, zelený žalúdok, alebo perličky amatérskych autorov

24. ledna 2013 v 10:13 | Ewelyn Dark de Brox
Áno, každý vie, že sa fantázii medze nekladú, ale čo je veľa, to je moc! Občas narážam v knihách, poviedkach či vo filmoch na skutočné perličky.

Neviem, či niekto z nich nikdy nečítal odbornú knihu, nemali v ruke žiadnu encyklopédiu a len píšu. Niektoré veci mi prídu doslova napísané na kolene. Dotyčný si buchne na brucho a napíše prvú hovadinu, čo ho napadne. Berie to za geniálny nápad, alebo niečo správne, ale kto to má, sakra, po ňom čítať?!

Nemyslím si, že spôsobiť svojmu čitateľovi šok vedúci ku katatónii bol pisateľov zámer, ale občas to tak vyznie a čertovsky dlho sa to predýchava.

· Nie, slezina nie je žltá a žalúdok nie je zelený! - Slezina je vínovočervená, keďže patrí k cievnemu a lymfatickému systému a je pohrebiskom bielych krviniek. Žalúdok je tmavočervený. Neveríte? Tak sa mi tu pekne usalašte na stôl, rozpitvem vás a ak vám ukážem vlastné vnútornosti a nebudú žlté a zelené, napchám vám ich do krku!
· Nie, trpaslíci rozhodne nemajú upírie zuby!
· Nie, guľka nikdy nebude letieť mimo svojej trajektórie. Takže láskavo zabudnite na film Wanted a bežte na strelnicu!
· Nie, bojovú vzducholoď vážne nejde postaviť za jeden deň! Argumentujte mi tu kúzlami a odhryznem vám hlavu.
· Nie, vodný vír sa nepremení len tak sám od seba na cyklón!
· Nie, jedna atómová bomba rozhodne nezničí celý svet. Reťazovú reakciu vám nezožeriem!
· Nie, vírus chrípky sa rozhodne nerozšíri po celej zemeguli do 5 minút!
· Nie, Zombie rozhodne nie sú vegetariáni.
· Nie, guľkou z pištole rozhodne nezasiahnete protivníka, ktorý stojí na druhom konci Golden Gate.
· Ak chcete spáchať samovraždu skokom z mostu do rieky a pri dopade do vody vás prejde zaoceánsky parník, tak máte sakra smolný deň.
· Nie, po vode rozhodne nemôžete chodiť a že vám pod chodidlami mrzne? Bežte vypnúť okamžite to WoW-ko!
· Nie, svoj elfí luk rozhodne do minúty neprestaviate na poloautomatickú pušku!
· Ukrytým mechanizmom v sekere rozhodne nedoporučujem strieľať po naštvaných upíroch.
· Nie, miesto vraždy za letného poludnia určite nie je bez pachu! Smrdí ako niečo medzi jatkami a latrínou.
· Nie, rozhodne nevlastníte štít, ktorý nejde ničím zničiť. Všetko má svoju trvanlivosť.
· Ak splodíte dieťa v októbri, rozhodne sa nemôže narodiť živé a zdravé vo februári!
· Nie, Smrtka na vás rozhodne nečaká za rohom s pohľadom na hodinkách. Tá číha na každom kroku.
· Nie, pod posteľou rozhodne nie sú žiadne bubáky. Radšej vytiahnite spod nej toho plyšáka, čo tam leží už desať rokov.
· Ak letíte na mesiac a nepíše vám pero, nahraďte ho ceruzkou. Rozhodne neproste svoju vládu, aby vám vynašla píšuce pero i vo vesmíre!

A ak mi napíšete že psychiatrická liečebňa je niečo ako hotel, budem kričať!

Rozsah poviedok, alebo ako sakra nemám prekročiť limit?!

15. ledna 2013 v 14:28 | Ewelyn Dark de Brox
Trochu ma inšpiroval Sikarov článok s názvom Co vy a rozsah?
Niekto má problém zosmoliť poviedku na dve stránky a iní zase chrlí nové a nové nápady, takže sa dej nafúkne na pár desiatok stránok.

V poslednej dobe som zaznamenala jeden malý problém a tým sú znaky (vrátane medzier). V rôznych súťažiach požadujú rozsah diela od 30 000 do 45 000 znakov (najčastejšie). S nasadením riadkovania 1.5, písmo Times New Roman, veľkosť 12, sa píše príbeh ako po masle. Lahodí to oku a dobre sa to číta. Vy píšete a píšete a odrazu prásk ho! Do prčíc, kde sa nabralo 75 000 znakov? Kulíte oči a po chvíli viete, že toto dielo bude len ďalšie do šuplíku.

Už na základnej škole pri písaní slohu som nadávala, prečo to musí byť tak krátke. Na maturite som si musela na oboch slohoch - angličtina/ slovenčina - dávať strašne pozor, aby som nepresiahla počet znakov. Nakoniec to aj tak skončilo typicky: škrtať, škrtať, škrtať.

Pamätám si, ako to kedysi začalo na 6 stránkach. Ale keď sa na to spätne pozerám, je to len čosi ako výňatok z komplexnejšieho príbehu. Potom so sa snažila napísať komplexný príbeh. Skončilo to tým, že som sa začala blížiť k stredu príbehu a word hlásil 15 stránok.

Teraz píšem príbeh, ktorý je ešte len kdesi na začiatku a už mám 35 000 znakov v prdeli. To bude zase pech. =.= Asi sa začnem obzerať po súťažiach, čo si berú pod krídla novely.

Písanie poviedok v dnešnej dobe.

3. ledna 2013 v 13:48 | Ewelyn Dark de Brox
Pamätám si na deň, keď som sa ako malá hrala s pastelkami a opisovala nimi text z rozprávkovej knižky, ktorý som trochu pozmenila podľa vlastnej fantázie a napokon ukázala s nadšením babičke. Ako dieťa som si myslela, že písanie je jednoduché. Babička si text prečítala a povedala mi jednu vetu, na ktorú som si spomenula vďaka brázdeniu po googli.

"Medzi najdôležitejšie vety v každom texte patrí tá prvá. Ak neprijeme čitateľov, aby pristúpili k druhej vete, náš text je mŕtvy. A pokiaľ ho druhá veta neprinúti, aby pokračoval k tretej vete, je rovnako mŕtvy. Takéto vrstvenie, ktoré núti čitateľa neustále pokračovať v čítaní, dokým ho príbeh nepohltí, je pre spisovateľa životne dôležitá schopnosť." Tuším, že to povedal William Zinsser, ale od mojej babičky sa mi to veľmi rátalo.

Tak isto ako začiatok, i koniec diela je veľmi dôležitá časť. Koniec textu môže dielo posilniť, alebo úplne mu zasadiť - ako sa hovorí - klinec do rakvy. Jedno latinské príslovie hovorí, že koniec korunuje dielo. Takže napokon buď zo seba urobíte kráľa alebo korunovaného vola. Na to si treba dať pozor.

Ja som zistila jednu zásadnú vec a to, že písanie je nákladný koníček. Je tučnučký, má stále hlad a čo je najhoršie, žere najradšej čas. Sadnem si k písaniu, až sa do toho úplne zažeriem a prásk ho! Už je pol jedenástej večer. Sakra! Kam sa podel ten čas?!

Ale nie je písanie ako písanie. Cez tie roky som mimo kníh prečítala i hordu poviedok vlastnej či fan fiction tvorby. Tieto poviedky mi prišli zbúchané doslova cez noc a hádzané na blogy/fóra ako hotové dielo. Autorky ich písali ako na bežiacom páse. Myslím, že si to po sebe ani neprečítali. Nejde ani tak o gramatické chyby ako o to, že dielko malo hektickú kompozíciu, občas to na sebe zle nadväzovalo a v príbehu to jednoducho sem tam škrípalo a nedávalo zmysel. Pri týchto výtvoroch som mala podobný pocit, akoby niekto škriabal nechtami po tabuli. Au!

Na druhú stranu tu boli ale autorky a ich blogy, ktorým napísať jednu poviedku síce trvalo viac mesiacov, ale keď som si to prečítala, musela som uznať, že to stálo za to. Našla som takto mnoho skvelých poviedkárok, ktoré písali FF, ale ich diela by stálo za to vydať!

Z toho všetkého mi vyplýva - a malo by aj vám, že nezáleží na rýchlosti. Nikto po vás nechce, aby ste písali poviedky ako na bežiacom páse. Nejde o kvantitu, ale o kvalitu.

V dnešnej dobe to máte ako zo všetkým...za komunistov jedny topánky vydržali i dvadsať rokov, dnes sa vám rozpadnú za mesiac. Nechcite, aby takýto osud stretol i vaše poviedky.

Radšej jednu poviedku skladujte v šuplíku a prepisujte ju pol roka, kým nebude dokonalá, než umiestniť na blog veľa nedokonalých diel, ktoré sa za chvíľu tak či tak stratia vo víre ostatných príbuzných diel. Napíšte jednu poviedku, dobre a nechajte ju svietiť uprostred toho internetového odpadu ako maják.

Niekto si ju skôr či neskôr určite všimne a kto vie...možno sa dočkáte i knižnej či zborníkovej podoby. Že to nie je možné? Prečo nie? Treba si len veriť a nepodceňovať sa. Ale na druhú stranu sa ani nepreceňovať. Čítajte si svoje dielka po sebe. Zablúďte k tým starším a opäť si ich po sebe prečítajte.

Že dostávate nenormálnu chuť ich prepísať? Len smelo do toho! Človek sa vyvíja tak isto ako jeho mozog či názory. Vždy je čo zdokonaľovať. Tak neprepaste šancu a dajte sa do svojho vlastného zdokonaľovania. Vždy to za to stojí.

Gramatika...Gramatika?!

2. ledna 2013 v 9:47 | Ewelyn Dark de Brox
Myslím, že o gramatike toho bolo napísané už mnoho, ale nedá mi to. Narážam na názor typu "Bože! Veď tento dáva v množnom čísle tvrdé Y, nech sa ide vypchať, nie písať!"

Ale je naozaj potrebné reagovať takto prehnane? Stretla som sa už i s tvrdými grammar nazi, ktorí kritizovali každú jednu čiarku.

Najvtipnejšie mi ale príde, keď niekto zavíta na váš blog, začne sa vám prehrabovať v hlbokých vodách archívu a povyťahuje z neho chyby staré viac ako päť rokov. Poučenie z rozprávky? Nenechávajte archív prístupný verejnosti.

Niekto nie je bez chyby. Dokonca i vo Worde môžete urobiť chyby a nie vždy si ich všimneme. Hlavne...to, že urobíte nejakú chybu ešte neznamená, že neviete písať!

I keď je gramatika pomerne dôležitá vec, myslím, že si mnohí neuvedomujú, že blogy majú i ľudia s dysortografiou, dysgrafiou, ADHD a poruchami učenia. Ale snažia sa!

Súdiť akéhokoľvek človeka iba podľa gramatiky mi príde veľmi povrchné a neprajnícke. Každý píše nejako. Jednému sa to môže páčiť, inému nie. Niekto, kto má problém s gramatikou, na druhú stranu môže mať dobré nápady, príbehy, môže byť dokonca dobrý spisovateľ, ale čo zo toho, keď polovica ľudskej populácie súdi iných podľa prvého dojmu?

Stretla som sa s názorom, že ak neviete gramatiku, nemáte písať na internet ani čiarku. Preboha! Chcela by som vidieť, aký ste vy, hrubí kritici, dokonalí, že máte to privilégium písať.

Celkovo mi to príde hrozne povrchné, ale možno je to dnešnou dobou. Ľudia vidia tehotnú teenagerku a je z nej šľapka. Vidia muža s amputovanými nohami a je im na posmech, prehlasujú, že je to kripel, ale zaujíma ich, že je to bývalý vojak, ktorý podstúpil takú obeť za vlasť? Nie, nezaujíma. Je to smutné.

A tak isto to je s písaním. Mnoho detí v dnešnej dobe má nejakú formu poruchy písania či učenia sa. Možno je z toho už niečo ako civilizačná choroba. Sú také, ktoré sa snažia. Snažia sa nerobiť chyby, pásať dobre, možno snívajú o tom, že budú spisovatelia a potom sa nájdu takí idioti s nosom hore, ktorí povedia: "nevieš gramatiku, nemáš právo písať, si len nula!"

Koľko nádejných spisovateľov takto stratíme, keď im nedáme ani šancu? Zamyslite sa nad tým.

Ďalšiu pravdou ale je, že dnešné malé deti nepíšu, nečítajú...Obzriem sa dozadu len jednu generáciu a narážam na mladých ľudí vo veku 15-17 rokov, ktorí za svoj život neprečítali ani jednu knihu ak to nebolo naozaj nutné a nehorelo im v škole za pätami. Dnes už máme všetci počítač, internet a najčastejšie sa uchyľujeme k tomu písať strojopisne, nie rukou. Zisťujem, že mnohí dospelí si už nepamätajú písané písmo, dokonca ani tí mladí a keď začnú písať na papier, je to nečitateľné, pri čom by som sa opäť mohla vrátiť k poruchám písania.

Občas polemizujem o tom, ako to bude za pár rokov...prváčikovia sa nebudú učiť písať písane, ale budú mať počítače a za päťdesiat rokov už ľudia nebudú vedieť písať ručne. Príde vám to ako desivá predpoveď? Mne to pripadá dosť reálne.
 
 

Reklama



Autorka neručí za čechizmy, anglicizmy a neznáša grammar nazi!
Píše ako jej huba narástla! * 2009 - † 2013